O starobe väčšinou uvažujeme, až keď je za dverami. Lenže to, ako budeme starnúť, sa formuje oveľa skôr. Predstavy ľudí naprieč generáciami zisťuje výskum Trnavskej univerzity pod hlavičkou Znalostnej platformy pre striebornú ekonomiku. Starnutie nie je len osobná otázka, je celospoločenská. Nedávno zverejnená Vízia Slovensko 2040 predpokladá, že úbytok obyvateľstva zasiahne takmer všetky regióny. Pripomeňme, že do roku 2060 bude vo veku 65 a viac rokov takmer každý tretí z nás.
Nielen ako dlho, ale ako
„Ak niekto očakáva, že staroba automaticky znamená chorobu a odkázanosť, jeho pohľad na vlastnú budúcnosť sa výrazne líši od človeka, ktorý verí, že môže zostať aktívny, učiť sa a rozhodovať o svojom živote,“ konštatuje Miriam Slaná, univerzitná profesorka z Katedry sociálnej práce FZaSP Trnavskej univerzity, ktorá výskum vedie.
Medzinárodná štúdia z roku 2024 zhrnula dáta od vyše 3 600 ľudí vo veku 60+ a zistila, že pozitívnych očakávaní od vlastného starnutia máme pomerne málo, najmenej v oblasti fyzického zdravia a pamäti. Novšie výskumy zároveň naznačujú, že postoje a skutočné prežívanie spolu úzko súvisia. „Keď rozumieme tomu, čo od svojej budúcnosti očakávame a čoho sa obávame, dokážeme cielenejšie nastaviť služby, podporu aj prevenciu tak, aby zodpovedali reálnym potrebám,“ dopĺňa profesorka.
18 skupín, 6 lokalít, 105 ľudí
Výskumníčky z Trnavskej univerzity sa preto rozhodli spýtať priamo ľudí. V auguste v spolupráci s BBSK zrealizovali 18 fokusových skupín v šiestich mestách a obciach kraja, na ktorých sa zúčastnilo 105 respondentov. Diskusie prebiehali v troch vekových kategóriách (50+, 60+ a 70+), aby zachytili, ako sa pohľad na starnutie mení naprieč generáciami. Zisťovali, čo si ľudia pod starnutím predstavujú, čo by si v ňom chceli zachovať, čoho sa obávajú a akú podporu budú v budúcnosti potrebovať. „O starnutí nezačíname premýšľať až v šesťdesiatke, predstavy o tom, aké bude, si vytvárame oveľa skôr,“ vysvetľuje M. Slaná. „Fokusové skupiny sú len prvou, kvalitatívnou etapou. V ďalšej fáze budeme pokračovať celoslovenským dotazníkom, ktorý má priniesť reprezentatívny obraz o predstavách a potrebách starnúcej populácie.“ Zistenia patria medzi kľúčové podklady Znalostnej platformy pre striebornú ekonomiku, ktorá na Slovensku prepája výskum, inovácie a služby pre seniorov.
Pomoc, ktorá prichádza za ľuďmi
Na výskume v teréne sa aktívne podieľal aj Banskobystrický samosprávny kraj, zapojením Centier integrovanej sociálno-zdravotnej starostlivosti, v ktorých fokusové skupiny prebiehali. „Prostredníctvom týchto centier sa dlhodobo snažíme prinášať odbornú pomoc a poradenstvo priamo do komunít, aj v odľahlejších regiónoch. Prepojením sociálnej a zdravotnej podpory umožňujeme seniorom starnúť dôstojne v domácom prostredí. V BBSK vieme, že ľudia chcú starnúť doma a že domáca starostlivosť je zároveň lacnejšia ako pobytové služby. Nastaviť komunitné riešenia aj vzhľadom na demografické zmeny, je preto veľká výzva. Sme radi, že sa náš kraj stal spoluzakladateľom Znalostnej platformy, ktorá spoločne hľadá, ako tieto zmeny zvládnuť tak, aby ľudia mohli starnúť dôstojnejšie,“ hovorí Denisa Nincová, vedúca oddelenia sociálnych projektov BBSK.
Hrozba alebo devíza?
Vedecké poznatky sú súčasťou mozaiky, ktorá mení demografickú hrozbu na príležitosť. Práve na tomto princípe stojí aj ekosystém, ktorý buduje platforma pre striebornú ekonomiku. Ide aj o zmenu spoločenskej optiky. Starnutie populácie neprináša len náklady, ale aj priestor pre nové služby, technologické inovácie a pracovné miesta.